Úrad práce

Autor: Marcela Kovarovičová | 21.5.2013 o 11:07 | (upravené 21.2.2014 o 19:05) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  28x

To vám je zvláštne miesto, ten úrad práce. Keď som bola nezamestnaná "prvýkrát", cítila som sa tam fakt hrozne. Ako keby niekto zobral moju dušu, hodil ju o zem a potom po nej poriadne pošliapal.. Tá halda ľudí! Tie nešťastné výrazy tváre tých, ktorí prišli o prácu, alebo ešte len skončili školu s plnými priehršťami nádejí, ktoré sa im zo dňa na deň rozpadli.. Hrozne ťaživý pocit, byť "prvýkrát" nezamestnaná!

A potom som si tak nejak zvykla. Asi keď sa vám stane niečo zlé prvýkrát, beriete to ako katatrofu a tragédiu, ale postupom času zistíte, že také veci, ako výpoveď zo zamestnania, či už je to zo strany vašej, či zo strany zamestnávateľa, chceme, či nechceme, aj to patrí k životu. Každá minca má predsa dve strany, no nie?

A tak, keď sa mi "podarilo" úspešne ukončiť, druhé a neskôr tretie zamestnanie, už to až tak nebolelo. Posledný krát som sa na registráciu pripravila dôkladne a svedomito. Doma som si nabalila ruksak jedlom a pitím, MP3 playerom s mojou obľúbenou hudbou, vzala som si obľúbený časopis a vyštartovala v ústrety čakaniu. Viete, čo je zvláštne? Že hoci ako nezamestnaný máte fúru času, aj tak máte ako nedokonalá ľudská bytosť potrebu vybavovať veci čo najrýchlejšie a najefektívnejšie. Prečo sa teda znervózňovať masou ľudí pod pod nos si mrmlajúcich a nadávajúcich, čo stojí pred vami.. Aj tak nemáte nič lepšieho na práci..

Tak som sa teda pekne zaradila, do uší vložila slúchatka, naštartovala moju milovanú Shaki a začítala sa do knihy o tom, ako by sa ľudia mali naučiť žiadať o veci, ktoré chcú. A čas mi uplynul naozaj rýchlo. A strávila som ho celkom príjemne.. A viete, čo sa mi stalo inokedy? Inokedy zase, cestou na úrad práce, som sa snažila samu seba pozitívne naladiť. Myslela som na to, aké by to bolo krásne, keby som prišla a na úrade len zopár ľudí. Takých päť, či desať.. To by sa dalo zvládnuť ľavou zadnou. A tak, ako tak kráčam cestou do Technopolu sa musím zasmiať, keď si prečítam nápis nad vchodom. Že vraj "Otvorte sa harmónií", hahaha. Aké výstižné! Veď to robím celé ráno!

A hádajte, čo sa stalo potom?! Prídem a predo mnou nikoho. Bola som tam sama jediná. A potom, že pozitívne myslenie nefunguje! Hehehe. Treba ale dodať, že vonku snežilo a bol piatok dopoludia. Nie skoré ráno, ale dopoludnie. Vtedy sa už asi nikomu po úradoch behať nechce. Takže ak ste náhodou nezamestnaní, skúste sa ísť registrovať v piatok, okolo takej 10-11 hodiny.

Milí priatelia, všetkým, čo si hľadáte prácu, vám zo srdca držím palce!

Držte sa! Respektíve.. Držme sa! :- )

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bez zmien bude padať ďalej

Na decembrovom straníckom sneme v Prešove bude Smer v najhoršej kondícii od svojho vzniku v roku 1999.

EKONOMIKA

Smer nechce vyšetriť ďalšiu kauzu

Za to, aby sa na financovanie predsedníctva pozrel NKÚ nehlasoval nikto zo Smeru.

ŠPORT

Kuzminovej vyšiel návrat a skončila v prvej desiatke

Víťazkou druhého šprintu sezóny sa stala Laura Dahlmeierová.


Už ste čítali?