reklama

O znovunachádzaní

Myslela som, že som ju načisto stratila.. Že už je to úplné pasé to naše priateľstvo. Kde sa stala chyba? Má veľa práce? Príliš veľa práce? Alebo si našla nových priateľov? Nečudujem sa, je obľúbená a ten jej zvonivý smiech.. Bože, ako mi chýba..

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Obrázok blogu

Niekedy to tak asi je. Že sa cesty dvoch ľudí rozídu. A vtedy, ako keby vás niekto udrel päsťou rovno do srdca. Ja som sa dostávala z toho, čo nazývam "autonehoda" a ona bola preč. Tá, ktorá celú vysokú školu počúvala o tom, aká som zamilovaná, čo prežívam, za čím žialim i z čoho sa radujem.. Tá, ktorej v mojom srdci patrila rovno celá hosťovská izba, tá bola preč..

Chcela som, aby tu bola. Aby ma podporovala, tak ako vždy. Že "Neboj Macka, to dáme!", ako mi vždy zvykla hovoriť pred skúškou.. Ale ona tu nebola a ja som sa s tou "protézou" musela naučiť žiť sama. Dnes viem, že priateľstvo, to naozajstné priateľstvo neskončí nikdy. Aj keď si myslíte, že už je dávno po ňom. Nie, nie je to tak...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Za tým tichom, čo je teraz, sa môžu skrývať tisícky otáznikov. A tá priepasť, hoci sa vám na prvý pohľad zdá neprekonateľná, tá priepasť je veľmi malá a vlastne stačí urobiť len jeden krok. Ten prvý..

A tak potom, keď ma to už všetko prestalo bolieť a ja som znova stála na "tých vlastných".. Tak som to urobila. Poslala mail, že mi chýba, že nech sa stretneme a tam, na tej káve, tam som si otvorila srdce a vyložila karty na stôl, aby aj ona mala dostatok dát a vedela, čo sa to so mnou v poslednej dobe deje a prečo sa jej zdám neustále nahnevaná.. Tam sa to zlomilo a jej z očí zrazu tiekli slzy a ja som vedela, že ju budem milovať navždy, nech už jej tie slzy tečú, či netečú... Odpustila som jej. A aj sebe. Že som nedokonalá, že som len človek.. A že ona bola človek bez informácií, v bežnom pracovnom zhone a dennom dianí, ktoré sa človeku deje..

SkryťVypnúť reklamu
reklama

"Nabudúce mi rovno zavolaj a povedz, že som totálna koza.. Sprostá koza..", hovorí ku mne moja milovaná smrkajúc do kapesníka.

"Si hrozná koza", poviem ja, dodatočne, po všetkom.

A priepasť tu zrazu nie je. Zmizla. Trvalo mi to, ja viem. Kým som odpustila svetu, že mi urobil toto strašné "bobo" a kým som došla na to, že som si zaň v konečnom dôsledku mohla sama.

A tak sa z tých zvončekov v jej smiechu dnes teším znova. Po troch rokoch "rehabilitácie".

Marcela Kovarovičová

Marcela Kovarovičová

Bloger 
  • Počet článkov:  34
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som človek, ktorý má veľmi rád život. Milujem knihy, veľmi rada zdieľam svoje myšlienky a postrehy s inými ľuďmi :- ). Zoznam autorových rubrík:  ReceptíkyFree your mindSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu